Radostná reforma v krajine C (tlačové správy)

Ceebock, 43.16.20 Vedci dlhé roky skúmali príčiny slabej efektivity práce občanov našej krajiny C a po namáhavých výskumoch a neúspešných testoch prichádzajú s výsledkom, ktorý má ambíciu vysvetliť všetky hospodárske a populačné krízy v krajine, od ktorej sa vždy očakával veľký ekonomický rast a stabilný nárast počtu obyvateľov. Vedúci výskumného tímu, profesor Phari-Zelej vo svojej správe porovnáva obyvateľov našej krajiny s inými krajinami a zisťuje prekvapivé fakty o ich správaní. Z dlhodobého pozorovania vyplynulo, že úsmev na tvárach občanov C sa prekvapivo objavuje v priemere 2,5 až 3-krát menej ako pri občanoch iných krajín a zostáva tam približne 4-krát kratšiu dobu ako priemer ostatných skúmaných krajín. Radostný výraz tváre tak v celkovom prepočte na deň máme v priemere o 27% menej ako je celosvetový priemer. Tieto merania sú pomerne presné, nakoľko vláda invsetovala veľké množstvo prostriedkov do vývoja snímacieho zariadenia, ktoré dokáže vyhodnocovať výraz tváre človeka v priebehu celého dňa.

Fakty z týchto pozorovaní spracoval špeciálne vytvorený tím, pozostávajúci z najlepších psychológov, sociológov, biológov, ekonómov a iných špecialistov, ktorí dospeli k spoločnému záveru, že nedostatočná miera radosti v životoch našich občanov spôsobuje nízku efektivitu práce a robí našu krajinu nezaujímavou pre ostatné národy. Tento záver podopreli sedemstoosemdesiatdeväť-stránkovým dokumentom, ktorý v stručnosti rozoberá jednotlivé hľadiská daného prolému a ponúka aj náčrt riešenia a kroky potrebné pre zmenu týchto nelichotivých čísel.

Ceebock, 43.16.21 Iba mesiac po zverejnení správy špeciálneho tímu pre riešenie problému nízkej efektivity práce a nízkeho populačného rastu prichádza vláda s úplne novou sadou zákonov. Najvýraznejšími zmenami prešiel pracovný zákon, kde sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť viesť fond zábavy, na ktorý musí každý mesiac odvádzať 10% z príjmov a prostriedky z tohto fondu využiť k pravidelným aj nárazovým aktivitám v rámci pracovnej doby, ktoré povedú k radostnejšej a kvalitnejšej práci zamestnancov. V zákone o rodine sa zase vyslovene zakazuje rodičom rozoberať akékoľvek problémy pred deťmi a problémy s dieťaťom zase pred inými deťmi, čo sa dá všeobecne nazvať ako zásada riešiť problém medzi štyrmi očami a nevzbudzovať tak u iných negatívne, ľútostivé ba až depresívne pocity. Keďže v správe špeciálneho tímu sa hovorí, že smútok, takisto ako radosť, je prudko nákazlivý, v úplne novom dodatku k trestnému zákonu sa hovorí o vytvorení sieti izolovaných centier pre smútiacich, kde bude povinný ísť každý, kto sa za deň neusmeje viac ako je stanovená kvóta, ktorá sa každým rokom bude postupne zvyšovať. V týchto centrách sa špeciálne vyškolení pracovníci budú snažiť prinavrátiť stratenú radosť smutným ľuďom. Ak pôjde o dlhodobo smutných ľudí, teda ľudí, ktorí sa dlhodobo neusmievajú vôbec, alebo minimálne, bude sa s nimi jednať podľa trestnoprávneho poriadku a v úplne najhorších prípadoch budú vyhostení z krajiny. Naopak ľudia z nadpriemernym úsmevom sú podľa vlády podporovatelia a šíritelia dobrej nálady a teda aj efektívnej práce a štátneho programu a preto budú dostávať prémie priamo zo štátnej pokladne.

Ceebock, 43.16.21 Úryvok zo slávnostného príhovoru predsedu vlády, pri príležitosti schválenia nových "radostných zákonov": ...tak ako povedal kráľ, ktorý musel na čas odísť a ktorého tu teraz zastupujeme: "Vaša radosť bude stopercentná". Ako sme si tento výrok, ktorý by som si dovolil označiť za prorocký, mohli nevšimnúť skôr?! Občania krajiny C, globálny smútok je najväčšie zlo, ktoré kedy postihlo túto krajinu. Odhoďme ho spoločne a poďme v ústrety nášmu poslaniu byť šťastný a radostný. Buďme radostní! Nech keď sa kráľ vráti, vidí svoje slová naplnené a nech sa môže radovať spolu s nami...

so svojím Bohom preskočím múr

Ak je ťažšie preskočiť múr, ako ho obísť, preskočím ho. Nie aby som si niečo dokazoval. Nie kvôli tomu, že radšej skáčem ako chodím. Ani nie preto, že som traceur. Som, kto som, pohybovo skôr úsporný (výraz z učebnice psychológie), viac tichý spoločník so slúchadlami na ušiach ako nebezpečný macher zo zadnej lavice. Ale predsa ten múr preskočím. Lebo tak ma vedie Vodca. A aj keď ho nevidím, kdesi v srdci tuším, že keď vyskočím, on ma zdvihne do výšky a spolu preskočíme nepreskočiteľné. Čo je pre tvorcu fyzikálnych zákonov stometrová hradba? Mnohí pod ňou stoja, ale väčšina ju obíde. Nečudujem sa im. Veď je to logické.

Mám rád logiku. Aj keď z tej programátorskej som dostal na druhý pokus éčko. No tu netreba nič programovať. Program je jasný. Preskočiť múr. Pre istotu si ten program ešte raz skompilujem v hlave a keď nevyhodí žiadnu chybu, dochádza mi, že to budem musieť asi fakt preskočiť. V zdrojovom kóde nachádzam komentár - //neboj sa len ver. Hm, to je skoro ako Neo z Matrixu, pomyslím si. Ten si toho tiež preskákal dosť. Len... môj prípad je trochu iný (okrem toho, že je skutočný). Neo potreboval veľkú vieru v samého seba. Ja potrebujem čo i len malilinkú vieru vo veľkého Boha. Je to až tak ťažké?

o videní zvláštností spoza okna vlaku

Sadni si tu, vedľa mňa, a budem ti rozprávať, čo vidím...

Budem ti rozprávať o tajomnom opare nad vodnou priehradou, ale aj o prozaicky-poetických pneumatikách porozhadzovaných po lúke, pokrytých bielou prikrývkou,

--> o rozbitom móle, čo som zbadal len na sekundu, skrytom medzi stromami

--> o dvoch labutiach na jazere a diere v tvare srdca medzi ich bielymi telami

--> o pováľaných stromoch

--> o rieke, čo tiekla proti prúdu

--> o asociáciach k nápisom na železničných vozňoch

--> o nezvyčajných spolucestujúcich - ryšavej starej tete, ktorá musela byť ježibabou, aj o zvláštne pozerajúcej elfke, čo si čítala national geographic

--> o svetelných hrách prírody - belobou žiariacich lúkach s čiernočiernou mrákavou na pozadí

--> o nezvyčajnej architektúre osamelých domčekov

--> o železničiarovi s dáždnikom

--> o lese poukladanom na seba a strojoch, ktoré ho premiestňovali

--> o dvojitých a jednoitých pilieroch elektrického vedenia a ich vzťahu

--> o tušení civilizácie v diaľke za kopcom

--> o lietadle malého princa

--> o stretnutí čiernych vrán na konári uprostred jazera...

O tom a o milóne ďalších vecí by som ti rozprával, keby vedľa mňa nesedel niekto úplne iný. Takto som ticho a kamera v hlave natáča ďalší, nikdy nepublikovaný film zo série Zvláštnosti spoza okna vlaku.

bež oproti vetru

Bež,
bež oproti vetru,
on vysuší ti slzy
a s nimi všetko,

čo tvoju dušu mrzí.

Bež,
tak bež oproti vetru,
nohy zmocnejú, telo zosilnie,
narastú ti krídla
a poletíš tam, kam iní nie.

Bež,
bež a neboj sa pádov.
Je tu niekto, kto ťa dvíha.
On je vetra pánom.
On ti dáva krídla.

o pravom význame slova "čukrík"

Cukríky ňerastu na krýkoch. Škoda. Ale ja si stoho nerobím apsolútne ťaškú hlavu. Ja žijem v inom sveťe....

...nádhernom. Stromy rastú od koruny po koreň. Aby sa deti nemuseli načahovať a aby neotravovali starších súrodencov, ktorí už vedia loziť po stromoch, aby im doniesli za hrsť lístkov. Do kina samozrejme. Do kina, ktoré je stále otvorené a púšťa samé rozprávky. Vstup je povolený iba deťom a iba za lístky zo stromu.
Na stromoch rastie okrem lístkov aj všeličo iné. Napríklad také karamelky. Karamelkovník je jeden z najkrajších stromov, aké ste kedy mohli vidieť. Jeho listy sú oblečené do všetkých možných farieb, ako keby bola stále jeseň, ibaže mnohokrát krajšie. A nikdy neopadajú. Keby opadali, tak by sa na slnku rozpustili všetky karamelky, čo sa pod nimi skrývajú. A tých je stále dosť. Aj keď maškrtné jazýčky celý strom pooberajú, na druhý deň sa pod farebným lístím skrývajú nové, čerstvé karamelky. Tieto stromy žijú veľmi dlho, niekoľko generácii. Namiesto živice v nich prúdi tekutý karamel. Pre túto pochúťku ich niektorí sebeckí maškrtníci začali píliť a tak ich ostalo iba zopár. Keď príde dospelák do tohto sveta a uvidí tieto stromy, ktoré rastú (podľa neho) naopak, povie si: „To sú ale čudné kríky...“. Keďže deťom sa v tomto svete nezdá nič čudné, nečudo, že ani slovo „čudné“ nepoznajú. No zdalo sa im to smiešne a tak si tak veselo medzi sebou hovorili: „Ideme na čudnékríky“ A keď trochu podrástli, prišli do veku, kedy sa každé viacslabičné slovo skracovalo. Zo slovenského jazyka sa stala slovina, z učiteľky sa stala učka, z obchodného domu sa stal obchoďák. A tak sa aj z čudnékríkoch stali jednoducho čukríky. Preto keď dnes malé deti plačú: „mami ja ťem čukrík“, každý rodič si myslí, že vie, čo chcú, ale žiaden ani len netuší, že jeho dieťa nechce len jeden maličký cukríček, ktorý mu podajú. Ono chce celý krík cukríkov. Lepšie povedané, strom, čo pod svojimi listami skrýva karamelky. A nielen tie...

… no najlepšje na tomto kúzelmon sveťe je to že my fňom iťe pisanje nejako ľachko...