so svojím Bohom preskočím múr

Ak je ťažšie preskočiť múr, ako ho obísť, preskočím ho. Nie aby som si niečo dokazoval. Nie kvôli tomu, že radšej skáčem ako chodím. Ani nie preto, že som traceur. Som, kto som, pohybovo skôr úsporný (výraz z učebnice psychológie), viac tichý spoločník so slúchadlami na ušiach ako nebezpečný macher zo zadnej lavice. Ale predsa ten múr preskočím. Lebo tak ma vedie Vodca. A aj keď ho nevidím, kdesi v srdci tuším, že keď vyskočím, on ma zdvihne do výšky a spolu preskočíme nepreskočiteľné. Čo je pre tvorcu fyzikálnych zákonov stometrová hradba? Mnohí pod ňou stoja, ale väčšina ju obíde. Nečudujem sa im. Veď je to logické.

Mám rád logiku. Aj keď z tej programátorskej som dostal na druhý pokus éčko. No tu netreba nič programovať. Program je jasný. Preskočiť múr. Pre istotu si ten program ešte raz skompilujem v hlave a keď nevyhodí žiadnu chybu, dochádza mi, že to budem musieť asi fakt preskočiť. V zdrojovom kóde nachádzam komentár - //neboj sa len ver. Hm, to je skoro ako Neo z Matrixu, pomyslím si. Ten si toho tiež preskákal dosť. Len... môj prípad je trochu iný (okrem toho, že je skutočný). Neo potreboval veľkú vieru v samého seba. Ja potrebujem čo i len malilinkú vieru vo veľkého Boha. Je to až tak ťažké?