neusporiadanie a chýbajúci kľúč

Čo nasleduje za čím?
Zúfalé aký neordinálny je život,
aká nevyspitateľná jeho krivosť.
Zákruty, kopce, rôzne prekážky.
Kto to všetko porozhadzoval v svojvôli?
Tak ako keď rozsievač seje
a potom náhodné vzorci na poli
udivujú znalcov rastlín -
- motýľov, čo obleteli svet,
aby mi priniesli správu o chaose,
ktorý zbadali
+ v skorom ráne a jeho rose
+ v slnku, ktorého lúče v tisícich zrkadlách
odrazili sa odíduc naspäť do zóny,
kde predierajú sa cez deravé ozóny
+ v neusporiadanej slobode v kozme,
ktorá znamená nekonečný let.

Nekonečne nekonvenčne sa cítim,
+keď ako fotón opúšťam realitu,
aby som zachoval životnú polaritu
(Sen, skutočnosť a ich rivalitu)
+keď púšťam sa s vedomím, či bez neho
do hlbín sveta a jeho podsvetov
len preto
aby som v ňom stretol
to, čím sa tak rád sýtim.

To, čo neviem nazvať,
to, čoho je tak málo,
to, čoho láska je len mladšou sestrou
a žitie dôsledkom.

Plačem nad výsledkom.
Môžem si obliecť aj tisíce svetrov,
Keď príde to najchladnejšie ráno,
otvorí sa vo mne jazva.

A kvôli týmto ránam
a mojim otvárajucím sa ranám
zdá sa mi môj let
ako zopár nezmyselných viet,
ktoré predsa niekto zviazal do knihy.

Hľadám nenájditeľné, verím v neexistujúce,
ale hľadám a verím,
chcem vojsť do zamknutých dverí,
aj keď kľúč mi chýba.

Tieto dvere môžeš otvoriť Ty. Iba.