Výstrel v pekárni

Za 5 rokov služby v armáde sa vojak Lávka naučil disciplíne, za 5 rokov pôsobenia v tajnej službe sa naučil diskrétnosti a za 5 rokov vládnutia strany TAM sa stal disidentom. Prvý rok po prevrate ešte pôsobil v tajnej službe, ale keď vyšli najavo jeho diskrétne kontrarevolučné aktivity, zdiskreditovali ho ako vládneho zamestnanca, vojaka aj verejnú osobu. S nálepkou vlastizradcu sa ho každý bál zamestnať a tak sa zamestnal sám. Využil svoje vedomosti o fungovaní úradov a štátnej moci a pod falošným menom si založil pekáreň. Aspoň sa to tak zdalo. V skutočnosti riadil logistické centrum a rozširoval pamflety. Jednostránkové protivládne letáky zapiekol do rohlíkov, viacstranový časopis DISTAM zvykol zapiecť do stredajšieho rascového chleba, ktorý potom predával ľuďom, ktorí vedeli heslo: "stredajší rascový". 

Raz do jeho obchodu vstúpil človek so zbraňou v ruke. Kde to je?! Kričal. Za ním dvaja muži v okuliaroch. Vedel, že boli z tajnej služby, aj keď ich nepoznal. Spravili mu neporiadok, rozhádzali rožky, ktoré práve napiekol, v sklade však nenašli nič. Bol štvrtok a DISTAM bol už rozpredaný. Zopár letákov však mal skrytých pod podlahou, práve pod miestom, kde stál muž, čo na neho mieril zbraň a kričal ako zmyslov zbavený. Lávka len pozoroval a v duchu analyzoval každý jeho sval na tvári. Keď bol vojakom, naučil sa, že nič nie je horšie ako zmyslov zbavený muž, ktorý na teba mieri zbraňou. Vedel, že by bolo dobré nejako ho ukludniť, niekedy ale slová pôsobia ako rozbuška. Riskol to a bol ticho. Vedel aj, že ak by ten zúrivý chlapík úplne stíchol, mohol by začuť vŕzgajúcu podlahu pod jeho nohami. Prehľadajte aj tú miestnosť napravo, zakričal na chlapov zúrivý muž a pomaly prestával byť zúrivý. Začal sa viac obzerať po predajni, aj keď ešte stále kričal na Lávku. Avšak v momente, ako vstúpila do obchodu neznáma žena, zúrivec ako keby zamrzol. Zamrzli aj dvaja chlapi v okuliaroch, ktorí sa vrátili z prehliadky skladu. Podlaha pod zúrivcom zavŕzgala. Z Lávkovej pekárne sa ozval výstrel.