Imperátor bez impéria

"Hovorte mi Imperátor!" Ozval sa jedného dňa z políčka e8 čierny kráľ. Na šachovnici až do tohto momentu vládol absolútny pokoj. Aj keď niekto, už veľmi dávno, rozložil figúrky, nikto s nimi ani nepohol. A tak tam stáli a čakali v úplnej harmónii, bieli aj čierni, kone aj pešiaci. A teraz tento pokojný deň narušil kráľ svojím vyhlásením.

Ako prvá sa ohradila kráľovná: "Ale František, čo to zase vymýšľaš, prečo by sme..." "Ty mlč!" Prerušil ju ostrým tónom kráľ-imperátor. "My si to vyriešime doma," dodal potichšie.

Nikto sa neodvážil niečo povedať nahlas, ale zo šumu, ktorý vznikol, bolo jasné, že kráľove otitulovanie samého seba sa nepáči žiadnej figúrke. "Má niekto niečo proti?" Spýtal sa kráľ-imperátor a rozhliadal sa naokolo.

Ticho.

Nakoniec sa ozval kôň. Bolo to logické. Strelci stáli veľmi blízko kráľovskej dvojice a každé slovo proti absolutistickej vláde čierneho kráľa-imperátora ich mohlo stáť hlavu. Veže mali zase s kráľom uzavretú zmluvu o rošáde, ktorá im už viackrát pomohla dostať sa zo zaprášeného rohu priamo so stredu diania, preto ani oni si nechceli kráľa pohnevať. Ale kone, tie boli najslobodnejšími tvormi na šachovnici. Svojími zakrivenými skokmi preskakovali koho chceli, dokonca aj samotného kráľa. Preto nemali problém zapojiť sa do diskusie hlasným zaerdžaním: "No a kde je to impérium? Doteraz sme boli kráľovstvo a naše územie sa nezväčšilo ani o jedno políčko za celý ten čas, čo tu stojíme."

Každý stŕpol, čo na toto povie kráľ. Strelec vedľa neho sa zohol, aby neschytal s kráľovským žezlom do hlavy, kráľovná len napäto sledovala reakciu jej partnera. Ten však prekvapujúco zmiernil tón. "Áno, naše územie je stále rovnaké... Ale dnešným dňom sa to zmení! Vytiahneme do boja a zničíme tých vyblednutých pandrlákov!"

"Hurá!" kričali pešiaci od radosti, nevediac, že práve oni si to najviac odnesú. Každý sa tešil na to, že sa konečne premiestni zo svojho starého miesta, okrem ľavej veže, ta mala pevné základy a nerada sa premiestňovala. Každá čierna figúrka sa obliekla do tej najčiernejšej výzbroje akú mala, strelci nabili zbrane a aj dáma na seba konečne dala niečo iné ako svoju obľúbenú (ale poriadne starú) róbu z kolekcie dama&mlyn. Všetci stáli pripravení do boja. Bitka sa mohla začať...

Jemný vietor, ktorý prišiel do izby cez polootvorené okno spôsobil zamrvenie šachových figúriek. Nič sa však nestalo. Každý, kto vstupuje na šachovnicu, musí rešpektovať pravidlá šachu. Napríklad aj to, že ťahať začínajú bieli. A keďže bieli sú tí mierumilovnejší, na šachovnici sa nikdy nič nestane. Ani keď sa čierny kráľ nazve imperátorom.